Červený kríž

Zakladateľom svetového Červeného kríža je švajčiarsky obchodník Henry Dunant v roku 1859 po jeho strašných skúsenostiach v Napoleonských vojnách.

V našej vtedy Československej republike bol Červený kríž založený 1.2.1919 a za základné princípy organizácie boli určené: ľudskosť, nestrannosť, neutralita, nezávislosť, dobrovoľnosť, univerzálnosť, jednotnosť a svetovosť.

V našej obci ťažko skúšaní ľudia nemali zdravotnú pomoc a tak počas veľkých epidémií ako napríklad v roku 1873 zomrelo na choleru za jeden mesiac 107 ľudí. Roku 1880 zomrelo na záškrt asi 50 detí, umieráčik vyzváňal od rána do večera. V roku 1918 to bola epidémia chrípky španielky, roku 1921 ovčie kiahne a následne veľký výskyt TBC. Liekov a lekárov nebolo a tak nebola ani žiadna pomoc. Vtedajšie neznalé zelinkárstvo nie vždy pomohlo.

Prvú zdravotnú starostlivosť pre občanov Papradna poskytoval lekár v Považskom Podhradí až od roku 1934. Starostlivosť o ženu a dieťa nebola žiadna.

A tak na základe tohoto všetkého vznikol v našej obci červený kríž v roku 1935 pod vedením doktora Kužičkina a asi desiatich dobrovoľníkov. ich hlavnou činnosťou bolo hlavne učiť ľudí základným hygienickým návykom, osveta očkovania pri chorobám, ktoré vyvolávali epidémie. V roku 1931 bola v obci zriadená protituberkulózna poradňa. Ľudia sa stretávali na prednáškach a tým sa potláčala nevedomosť a hlavne poverčivosť jednoduchých ľudí.

Po doktorovi Kužičkinovi viedol červený kríž doktor Dimitrov. Organizácia sa rozrástla až na 150 členov. Ľudí práca v červenom kríži zaujímala, boli obetaví a považovali to za česť pracovať v tejto zložke. V 60-tich rokoch sa členovia pod vedením Dr. Moravčíka školili za  dobrovoľných opatrovateľov a zdravotné hliadky ptvej pomoci, ktoré nesmeli chýbať na žiadnom športovom a spoločenskom podujatí. Poriadali sa odbery krvi 4x ročne, vždy plný autubus a chodilo sa až do Ilavy. Po dedine boli určené domy - označené červeným krížom - v ktorých boli brašne s prvou pomocou a každý kto pomoc potreboval prišiel,záujemcov nebolo veru málo. Poriadali sa brigády a za jednu z hlavných sa považovalo urobiť poriadok na cintoríne pred sviatkom všetkých Svätých a pravidelné natieranie oplotenia kostola a fary. Veľkou udalosťou boli zábavy v starom Kultúrnom dome.